Predsa mám k tomuto šlabikáru dve výhrady, ktoré pokladám za zásadne. Prv ako ich pomenujem, chcem poznamenať, že šlabikár je nielen o písmenách a učení sa čítať a písať, ale aj o poznávaní svete. A tu sú dôležité informácie obsiahnuté v šlabikári, ktoré dieťa vníma podprahove.
Prvá výhrada sa týka rodiny ako základnej bunky ľudskej spoločnosti, modelu jestvovania ľudskej spoločnosti, na ktorom je po stáročia budovaná naša civilizácia. Nie je to o tom, že by rodiny nezlyhávali v súčasnosti alebo v minulosti. Možno v minulosti ešte viac ako teraz, len neexistujú hodnoverné údaje na porovnanie. Z Hupsovho šlabikára sa tento model rodiny ako ideál vytratil. Skôr naopak, aj rozpad rodiny je v poriadku. Rodiny sa rozpadajú a nikto nechce súdiť a znevažovať tých, kde došlo k zlyhaniu a rozpadu rodiny. O tom predošlý šlabikár nie je. Ale z Hupsovho šlabikára sa vytratila rodina ako ideál, o ktorý by sme sa mali aspoň usilovať.
Druhá moja výhrada je, že sa vzdávame našej kultúrnej tradície. Predchádzajúce šlabikáre boli pretkané ľudovou slovesnosťou, riekankami a ukážkami zo slovenských povestí, diel uznávaných slovenských básnikov a spisovateľov, ktorí sa venovali tvorbe pre deti. Spomeniem len pár mien: Rázusová-Martáková, Ďuríčková, ˇKrista Bendová, Hevier. Hupsov šlabikár je postavený na hollywoodskom škriatkovi Hupsovi. Produkcia Hollywoodu útočí na nás pomaly zo všetkých médií, internetu, televízie, filmovej tvorby a vytláča pôvodnú slovenskú tvorbu. Je mi z toho smutno. Som si vedomý, že aj umelecká tvorba je o peniazoch a „umeleckom biznise". Ale nemyslím si, že by sme sa mali nekriticky odovzdať tomuto biznisu a nebrániť našu kultúru a tradíciu. Ak tomu podľahneme, stane sa z nás vykorenená spoločnosť závislá len na „ veľkých". Hovorí sa, že dnes možno všetko kúpiť. Ale tradíciu nie, tá sa buduje rokmi. A to platí aj pre kultúrnu tradíciu. Hupsov šlabikár našu kultúrnu tradíciu, našu slovesnosť vytláča z prvej detskej učebnice. Cítim potrebu postaviť sa proti tomu. Primerane si chrániť našu kultúru a tradíciu je nielen prirodzené a rozumné, ale aj povinnosť, ak si chceme zachovať vlastnú slovenskú identitu. To nie zápecníctvo ani malosť, to je o uvedomení si vlastných hodnôt a národnej hrdosti.
Preto pokladám Hupsov šlabikár za nešťastný krok.
Tento blog môžete podporiť na vybrali.sme.sk.